Kofeín je najrozšírenejšou legálnou psychoaktívnou látkou na svete. Denne ho prijímajú miliardy ľudí – v káve, čaji, energetických nápojoch či čokoláde. Napriek tomu mnohí netušia, ako presne pôsobí na náš mozog a prečo sa po čase jeho účinky znižujú. V ľudskom mozgu sa nachádza látka adenozín, ktorá signalizuje únavu. Keď sa počas dňa hromadí, spomaľuje aktivitu neurónov a vyvoláva potrebu odpočinku. Kofeín má podobnú chemickú štruktúru ako adenozín – a preto sa na jeho receptory „napojí“ skôr, než to stihne skutočný adenozín. Výsledkom je, že mozog nepocíti únavu, hoci telo ju naďalej produkuje.
Súčasne kofeín zvyšuje hladinu dopamínu a adrenalínu, čo vedie k lepšej koncentrácii, rýchlejším reakciám a pocitu energie. Preto sa krátko po šálke kávy cítime sviežejšie, pozornejšie a produktívnejšie.
Kedy kofeín prestáva fungovať?
Ľudské telo sa rýchlo prispôsobí. Pri pravidelnom pití kávy si mozog začne vytvárať viac adenozínových receptorov, aby vyrovnal pôsobenie kofeínu. Znamená to, že na rovnaký efekt potrebujeme viac kávy – ide o toleranciu. Ak ju náhle vysadíme, nastáva krátkodobý opačný efekt: únava, bolesti hlavy a spomalené reakcie. Biologický polčas kofeínu je približne 4 až 6 hodín, no u niektorých ľudí môže trvať až 10 hodín. Preto ak pijeme kávu neskoro popoludní, kofeín môže ešte večer blokovať únavové signály a narúšať spánok.
Káva nie je energia, ale odklad únavy
Kofeín sám o sebe nedodáva energiu – len odďaľuje pocit únavy. Keď účinok vyprchá, telo si „vyberie dlh“ v podobe prudkého poklesu bdelosti. Preto odborníci odporúčajú kofeín ako nástroj, nie ako trvalé riešenie únavy. Vhodný čas na kávu je zvyčajne medzi 9:30 a 11:30, keď hladina kortizolu prirodzene klesá. Zaujímavosťou je, že krátky „power nap“ po vypití kávy – asi 15 minút spánku, kým kofeín začne účinkovať – dokáže účinok zosilniť. Tento trik využívajú aj astronauti NASA či vodiči záchranných služieb.
