Sopky patria k najmocnejším silám prírody. Ich erupcie dokážu v priebehu niekoľkých hodín zmeniť tvár krajiny, ovplyvniť klímu celej planéty a zasiahnuť civilizácie tisíce kilometrov od miesta výbuchu. História pozná viacero katastrofických udalostí, ktoré sa zapísali do dejín nielen svojou ničivou silou, ale aj dlhodobými následkami.
Výbuch sopky Tambora v roku 1815
Najsilnejšia zaznamenaná sopečná erupcia v novodobej histórii nastala na indonézskom ostrove Sumbawa. Tambora vybuchla 10. apríla 1815 a jej erupcia dosiahla najvyšší index VEI 7 (Volcanic Explosivity Index). Oblaky popola vystúpili do výšky viac ako 40 kilometrov a zasiahli celú juhovýchodnú Áziu. Odhaduje sa, že priamo na následky výbuchu a následných hladomorov zomrelo vyše 70 000 ľudí.
Významným dôsledkom bol aj globálny klimatický efekt. Rok 1816 sa zapísal do dejín ako „rok bez leta“. V Európe a Severnej Amerike panovalo neobvykle chladné počasie, výnosy plodín dramaticky klesli a milióny ľudí zasiahla potravinová kríza.
- Čísla: rok 1815, Indonézia, VEI 7, oblak popola do 43 km, obete 70 000+.
Krakatoa – explózia, ktorú bolo počuť na pol planéty
Ďalšou katastrofou bola erupcia sopky Krakatoa v Sundskom prielive medzi Jávou a Sumatrou v roku 1883. Výbuch 27. augusta bol taký silný, že ho bolo počuť až v Austrálii a na ostrove Maurícius, vzdialenom viac ako 4 500 kilometrov. Erupcia uvoľnila energiu porovnateľnú s desiatkami tisíc atómových bômb.
Najničivejší bol však obrovský cunami, ktorý zničil stovky pobrežných dedín a pripravil o život viac než 36 000 ľudí. Do atmosféry sa dostali obrovské množstvá popola, ktoré spôsobili nádherné západy slnka po celom svete a mierne ochladenie globálnej klímy.
- Čísla: rok 1883, Indonézia, VEI 6, obete 36 000+, tlaková vlna obletela Zem štyrikrát.
Santorini – katastrofa, ktorá zmenila dejiny
Jedna z najznámejších sopečných erupcií staroveku nastala na ostrove Théra (dnešné Santorini) približne v 16. storočí pred naším letopočtom. Erupcia zničila veľkú časť ostrova a vytvorila dnešnú kalderu. Jej sila bola odhadovaná na VEI 6 alebo 7, čím patrí medzi najväčšie zaznamenané výbuchy v staroveku.
Mnohí vedci sa domnievajú, že výbuch Santorini prispel k zániku minojskej civilizácie na Kréte. Následné cunami zasiahlo pobrežie Egejského mora a spôsobilo hospodársky kolaps. Erupcia sa stala inšpiráciou pre viaceré legendy, niektorí ju dokonca spájajú s mýtom o bájnej Atlantíde.
- Čísla: cca 1600 pred n. l., Grécko, VEI 6–7, dôsledky – cunami a pád minojskej civilizácie.
Ďalšie významné erupcie
Dejiny poznajú viacero ďalších ničivých udalostí. V roku 79 n. l. vybuchol Vezuv, ktorý pochoval Pompeje a Herculaneum pod niekoľkými metrami popola. V roku 1991 zas sopka Pinatubo na Filipínach vyvrhla obrovské množstvo prachu a plynov, ktoré spôsobili globálne ochladenie približne o 0,5 °C na niekoľko rokov.
Tieto udalosti ukazujú, že sopečné erupcie môžu mať ďalekosiahle dôsledky nielen pre bezprostredné okolie, ale aj pre klímu celej planéty.
Výbuchy Tambory, Krakatoe či Santorini sú príkladom, že sopky patria k najmocnejším silám Zeme. V priebehu niekoľkých okamihov dokážu spôsobiť masové tragédie, zmeniť klímu a ovplyvniť dejiny civilizácií. Hoci dnes máme moderné technológie, ktoré umožňujú sledovať sopky a varovať obyvateľstvo, úplne eliminovať riziko sa nikdy nepodarí. Sopky nám pripomínajú, že planéta je stále živá a že človek je v porovnaní s jej prírodnými silami len malým pozorovateľom. Fascinujúce je poznanie, že okolie Banskej Štiavnice a Kremnice je bohaté na drahé kovy aj preto, že ide o starý vyhasnutý stratovulkán.
