Znie to až neuveriteľne, pri pozeraní rozprávok Hocus Pocus, série Harryho Pottera a ešte pri mnohých ďalších filmoch prevažne pre detské publikum, že čarodejníctvo sa trestalo smrťou. Dospelí vieme, že čary neexistujú. Ani svet čarodejníc, kotlíkov, prútikov a všetkému, čomu dal svojho času druhý dych Čarodejník z krajiny Oz (1939). Nemajú efekty, záblesky a všetky tie klobúky, nechty, dlhé nosy, či zelenú pleť, knihy kúziel a čarovné formulky sú predmetom fám a povestí, len aby rozprávanie rozprávok malo potrebné efekty a poslucháč porozumel, že sa má odohrať niečo neobyčajné. Preto takému niečomu muselo predchádzať niečo zvláštne. Akcia a reakcia. V minulosti boli „čarodejnice“ všade medzi nami – objavili sa nečakane, aj postupne.
Čarodejnice na Slovensku v dejinách
Stačilo, aby bola žena vzdelaná v rámci účinkov bylín a liečila chorých. Stačilo, že mala konkurenciu, alebo chorý zomrel na niečo, čomu sama nestačila. Mohla sa ocitnúť v nemilosti, nemala dosť veľký vplyv a peniaze na zaplatenie prísažných a mohla pretrpieť mučiace tortúry, ktoré mali za úlohu vytĺcť z nej priznanie. Aj priznanie k veciam, o ktorých pred zadržaní ani netušila, že existujú. Kniha Miesta zločinu a tragédií v tomto smere prináša naozaj neobyčajné čítanie a až neuveriteľné príbehy, ktoré sú známe práve z našich dejín.
Inkvizícia proti ženám obvineným z bosoráctva (alebo ak chcete čarodejníctva) u nás naozaj existovala. A je pritom neuveriteľné, v akej veľkej mašinérii sme od stredoveku do 18. storočia boli, ako veľmi sa ženy prenasledovali a ako veľmi zavážili dezinformácie a nevzdelanosť, či dôverčivosť v neexistujúce hlúposti. Dôležité je pritom pripomenúť, na čo upozorňuje aj spomínaná kniha – procesy s čarodejnicami na Slovensku neboli riadené, iniciované a vykonávané cirkvou, ale mestami. Súdnej rade predsedali richtár, alebo obdobná funkcia a pozostávala aj z ďalších funkcií a súdu.
Slovenské mestá a spôsoby popravovania čarodejníc
Viacero miest. Krupina bola nepochybne najvýraznejšia v počte procesov a v pravidelnosti, či dokonca v cielenom vyhľadávaní ďalších a ďalších bosoriek. Bojovalo sa proti nim aj v Trnave, Šamoríne, ale pre mnohých bude dostupná pamiatka na prvú upálenú čarodejnicu v Bratislave. Pripomína si ju totiž tabuľa umiestnená priamo na dlažbe na zemi v Bratislave na Hurbanovom námestí. Ak budete ceduľu hľadať, nájdete ju v blízkosti Kostola svätých Jána z Mathy a Felixa z Valois, ale cez cestu bv blízkosti mostu k Michalskej bráne. Kniha Miesta zločinu a tragédií uvádza, že 24. mája 1602 tu bola upálená prvá žena obvinená z čarodejníctva v rámci Prešporku. Šlo vtedy o prípad, kedy upálili miestnu ženu Agathu Toott Borlobaschinovú. V blízkosti miesta tejto tabule pri Michalskej bráne v minulosti stála šibenica a práve tu sa popravovalo. Využívali sa na to stohy suchého raždia, kôl s reťazami s pripevnenou obvinenou a odsúdenou.
Kniha Miesta zločinu a tragédií upozorňuje, že s čarodejnicami sa Prešporok, ale aj okolité mestá mohli vysporiadať aj inými spôsobmi. Niekedy dokonca mohlo ísť o milosť, ktorá však spočívala v tom, že odsúdená reálne omilostená nebola. Len ju uchránili pred ukrutnou bolesťou v plameňoch tým, že ju najskôr mečom sťali a až jej telo vhodili do ohňa. Niektoré ženy mohli zomrieť počas mučiacich tortúr pri vynucovaní priznania k neuveriteľným veciam. Prípadne podstupovali testy topením, pri ktorých neraz zomierali vo vreciach pod hladinou Dunaja, či iných riek ak šlo o iné mestá.
Informácie o knihe Temné miesta
- vychádza: november 2024
- vo vydavateľstve: DAJAMA
- autor: Tomáš Galierik
- téma: dejiny, história, spoznávanie Slovenska, Fun Facts
- počet strán: 160
- dostupnosť: každé poriadne kníhkupectvo, aj online
- online shop: kúpite na bux.sk
