Zvieratá

Hroch africký, mimoriadne nebezpečný, ťažký a zaujímavý cicavec

hroch africký
Hroch je unikátne zviera, ktoré na veľmi krátko vyniká rýchlosťou na súši, obratnosťou vo vode a smrteľnosťou pri strete s človekom. Skutočne nebezpečné zviera má unikátnu kostru. Jeho kostra vyvoláva pocit, že ide o mimozemské zviera s unikátne tvarovanou lebkou. V skutočnosti je však pokryté veľmi hrubou kožou, svalovinou a tukom. Hroch má tak hrubú pokožku, že sa stala synonymom pre […]

Hroch je unikátne zviera, ktoré na veľmi krátko vyniká rýchlosťou na súši, obratnosťou vo vode a smrteľnosťou pri strete s človekom. Skutočne nebezpečné zviera má unikátnu kostru. Jeho kostra vyvoláva pocit, že ide o mimozemské zviera s unikátne tvarovanou lebkou. V skutočnosti je však pokryté veľmi hrubou kožou, svalovinou a tukom. Hroch má tak hrubú pokožku, že sa stala synonymom pre tvrdú a nepriepustnú pokožku, alebo pre odolnosť človeka. Napriek hrúbke je táto koža citlivá na slnečné žiarenie, radi ju vystavujú bahnu, vode a vďaka symbióze s niektorými druhmi vtákov, sa dokážu práve vďaka nim zbavovať niektorých parazitov. Hroch je mimoriadne zaujímavým druhom aj v iných smeroch.

hroch africký

Grécke aj latinské pomenovanie je odkazom na koňa. Názov „hippopotamos“ totiž znamená „riečny kôň“. Toto slovo je zostavené z dvoch gréckych slov – „hippos“ (kôň) a „potamos“ (rieka). V angličtine je tak známy ako „hippopotamus“. Hroch je po slonoch druhý najväčší suchozemský živočích Afriky. Koňom nie sú blízkym príbuzným a nepribližujú sa ani spôsobom života. Na hrochoch by človek určite nejazdil a najmä by to ani nemusel prežiť.

Ich telo je v mnohom zaujímavé

Ich koža je veľmi hrubá a chlpatá, čo im poskytuje výhodu v prípade obrany a v súbojoch. Krokodíly si preto na ne veľmi netrúfnu a ťažkosti nemajú ani voči bežným mačkovitým predátorom Afriky. Dospelé hrochy môžu dosiahnuť dĺžku tela až okolo 3,5 metra a výšku v kohútiku viac ako 1,5 metra. Samce sú obvykle väčšie a ťažšie ako samice. Hmotnosť hrochov sa pohybuje od 1,5 do 3,2 tony, pričom samice sú zvyčajne ľahšie ako samci. To ich radí medzi najťažšie suchozemské živočíchy na svete. Prirodzená dĺžka života hrochov sa pohybuje okolo 40 až 50 rokov v zajatí, avšak vo voľnej prírode je kratšia kvôli rôznym hrozbám, ako sú lovectvo a strata životného prostredia. Na Slovensku ich chová napríklad bratislavská zoologická záhrada.

Veľkú časť života prežíva vo vode, ale nie je považovaný z dobrého plavca. V skutočnosti vyhľadáva lokality bez prúdiacej vody, ktorá by ho mohla svojou hĺbkou ohroziť. Vyhľadávajú taký priestor, kde môžu stáť na dne a dýchať pomocou ich nosa vyčnievajúceho nad hladinu. Hrošie exkrementy sú dôležité pre ekosystém vodných biotopov, pretože poskytuje potravu pre mnoho vodných organizmov.

Potrava

Ich veľké ústa a široká čeľusť obsahujú ostré zuby, ktoré im pomáhajú žuť rastlinnú potravu, ako aj slúžia ako obranné, či útočné zbrane. Ďalšie zuby umiestnené na spôsob klasického zkusu slúžia na žutie rastlinnej potravy. Zavretie čeľuste je spojené s obrovskou silou, proti ktorej je niekoľko ľudských rúk úplne bezbranných. Môžu za to mimoriadne silné svaly ovládajúce spodnú sánku. V spojení s neustále rastúcimi predĺženými zubami je to doslova smrtiaci lis. Hroch je primárne bylinožravec a skonzumovať môže až 40 kilogramov rastlinnej potravy denne. Občas sa môže stravovať aj živočíšnou potravou, ako sú ryby alebo iné malé vodné živočíchy.

Hroch je ohrozeným druhom, hlavne kvôli strate ich prirodzeného habitatu a lovu pre ich kožu a mäso. Majú výborný sluch a čuch, čo im pomáha aj počas nočnej aktivity, pri hľadaní potravy a ochrane pred predátormi. Hroch má unikátne spôsoby komunikácie, vrátane vrčania, syčania a kvíkania, ktoré používajú na označovanie svojho teritória a komunikáciu s inými hrochmi.

Mláďatá a ich vlastnosti

Samica je schopná vynosiť mláďa už tretí rok po predošlom. Nie je to však pravidlom. Populácia totiž klesá a rozmnožovací apetít nie je stopercentný. Vo vzácnych prípadoch sa môžu narodiť dve mláďatá, no pravidlom je skôr jediné. To zostáva s matkou aj po dobu 8 mesiacov až 1,5 roka. Záleží od spoločenstva a spôsobu života stáda, či podmienok potravy. Malé hrošíča môže cicať materinské mlieko viac ako rok.

Vzhľadom na svoju veľkosť a rýchlosť je pre neho bezpečnejším prostredím voda a spoločnosť rodičov, či iných dospelých hrochov. Hoci malý hroch stále vo vode nie je obratnejší od dospelého, musí vynakladať viac úsilia a viac pohybu najmä pre nie vždy dostupné dno, o ktoré by sa mohol pridržiavať. Jeho zdržiavanie sa v plytšej vode tak môže byť príležitosťou pre predátorov. Aj tí však pristupujú k takýmto plánom obozretne vzhľadom na dobre známu povesť hrohoch. Nedokážu bežať rýchlo, no na veľmi krátku dobu sa dokážu prekvapivo prekonať.

Hladné heslá článku

Nemo

Nemo sa považuje za mladého občasného pisateľa a nadšenca pre zaujímavé rekordy, rebríčky a to celkom naj na svete. Čiže to najlepšie, najvyššie, najdrahšie, najsilnejšie, najtenšie a ešte mnoho iných naj.

Sledujte vysielanie TV kedy chcete vy

Inzercia

Inzercia